Stanislava Vavreková
Dážď
Dnes som mala hodinu o 19.15:), zvláštny čas.. Keď som išla do školy, bolo celkom pekne. A v tretej minúte seminára to prišlo. Drsná búrka :D...
"Ak už nie som tá, čo včera, otázka je, kto vlastne som.." Zoznam autorových rubrík: zo života, Ostatné, Súkromné, Nezaradené
Dnes som mala hodinu o 19.15:), zvláštny čas.. Keď som išla do školy, bolo celkom pekne. A v tretej minúte seminára to prišlo. Drsná búrka :D...
Dnes ma chytila melanchólia. Nie je to depka:), a tak som rozmýšľala...
Nie, žeby som bola nejaký preborník v putovaní (nemyslím cestu života, ale normálne putovanie..) Skôr som si len všimla pár vecí...
Sú dni, keď je mi nanič... Chce sa mi zaliezť niekam do kúta a len tak sa ľutovať, ale vtedy si spomeniem na veci, ktoré mám rada...
Myslím si, že láska nespočíva v daroch. Samozrejme, sama láska je darom, lenže ho musíme dobre vidieť. Načo nám je láska vypočítavá, obmedzujúca, či dokonca sebecká? Načo nám je láska ktorá nás neťahá dopredu, lež ponára do prachu? Môj názor je, že láska sa nemeria, ale ukazuje. Nie je dôležitý dar v podobe prsteňa, kvetov alebo plyšových mackov. Iste, potešia. Ale môžu byť mierou lásky? Môžu nahradiť city? Nie...
V poslednej dobe sa stretávam so samými negatívnymi vecami... Nie je to len tak , niekomu , kto sa trápi, komu sa niečo vážne stalo povedať, že Boh Ti pomôže...
Dnešná doba je veľmi zvláštna, uponáhľaná, rýchla, hektická, hlučná... Je veľmi zaujímavé to, že človek už ani nevie zotrvať v tichu, nevieme sa zaobísť bez hudby, hlasov iných ľudí ani bez nejakého, hoci len tichého zvuku...